Už
dlho som nič nenapísala, nič takto verejne nepublikovala, nemala som
skrátka chuť, aj keď mi hlava vybuchovala nápadmi a myšlienkami. Dôvod
je jednoduchý - potrebovala som sa znovu nájsť, vrátiť sa k životu a k
úprimnej radosti z prežívania každej malej chvíle. Sama som sa
potrebovala upratať, už mi to chýbalo..
Nechcela som nikoho poučovať, kým som sa sama nedala dokopy a zase nerozkvitla, nechcela som posúvať radosť do života niekomu inému, pokiaľ som radosť sama úprimne neprežívala.. všetci chápeme, každý má občas to 'zlé obdobie'. Cítila som veľkú potrebu sa dovzdelať v rôznych záľubách, ukludniť sa, uchopiť prítomnosť a venovať sa na chvíľu len sebe.
Utíšiť všetky myšlienky a emócie je pre mňa obrovský problém, nikdy som to poriadne nevedela, ale až teraz si uvedomujem prečo ~ vedome som s tým nikdy nepracovala, nevedela som ako. Nikto ma to neučil, tak si to teraz musim oddreť sama, no nevadi ~ presne tento proces, to nekonečné sebapoznávanie je krásne. Myslím, že keď sa zamilujeme do procesu, do tej cesty a zveríme sa jej, v momente sa otvoríme a skutočne spoznáme.
A to je môj kľúč ku šťastiu. Každý ho má inde, každý s tým pracuje inak, svojim spôsobom ~ tu považujem za potrebné pripomenúť, aké je dôležité si uvedomiť, že môj život by nebavil každú osobu tejto planéty, a tak isto naopak~ mňa by nebavil ten ich. A je to úplne v poriadku, je to tak správne. Nestojí na tom celá pointa krásy života? Každý si žije ten svoj, každý sa rozvíja ako samostatný jedinec, no každý si svoj život, a najmä prítomný okamih drží vo svojich rukách. Až keď ho pustíme, prípadne stratíme kontrolu a neovládame ho ~ presne vtedy sa nám deje ten shit, všetko sa na nás odrazu valí. Nič nás nebaví, nie sme so sebou spokojní /ako by sme aj mohli, keď sa vlastne skutočne nepoznáme a sami nevieme čo presne chceme/ závidíme všetkým naokolo, aké úžasné životy žijú a pýtame sa, kde je problém.. nechápeme, prečo sú všetci takí šťastní, prečo hrá každý tú hru na dokonalosť a prečo len ja mám kontinuálne zlú náladu…
NIE! Zastav to. Stopni svoju myseľ, zastav príval negatívnych myšlienok, pretože tvorcom týchto scenárov je ONA. Ona to celé diktuje a hrá sa na šéfinu, no nakoľko ona nerovná sa ty, chvalabohu - role sa musia zásadne zmeniť - otočiť. Je to veľmi dôležité zistenie. Keď som toto pochopila ja, zrazu sa mi začali diať čarovné veci. Na úplnom začiatku celého vedomého procesu, som ju však nechala vyrozprávať sa, vyplakať, posťažovať si - pustila som ju, dala voľný priebeh a sledovala. Nie je to samozrejme hra čarovného prútika, u mňa osobne to je dennodenné uvedomovanie si, a teda celkom robota no pripomínam si, že predsalen si svoj život žijem sama, a tak si ho budem aj riadiť. Len tak môžem, cez tieto malé 'víťazstvá' a uvedomovanie si každého momentu, prežiť skutočné čaro vlastného života. Teraz sa smejem, ako som s vlastnou hlavou najskôr zápasila a túžila za každú cenu vyhrať~ o tom to však vôbec nie je, nemusíme ju ani skrotiť - stačí dať slobodu, jednoducho pustiť, počúvať čo si trepká a rozhodne sa pohnúť ďalej. Šialene ma to oslobodilo, naozaj.
Kamoši, nikto nežije dokonalý život~ je to len krásna, neexistujúca ilúzia, ku ktorej sa túžime priblížiť. Nikto nevynašiel ani presný plán, ako život žiť~ to by nám bolo hej~ ale uvedom si podstatné~ ŽIJEŠ AKO VIEŠ.
Ešte raz ~ žiješ, ako vieš, rob čo môžeš a buď šťastný/šťastná. Nie je to až také náročné, len skúšaj, vedome sa k tomu bodu snaž prepracovať na báze každodennej radosti z maličkostí~ obrovské cliché viem, no zase raz funguje ~ pretože presne tieto malé momenty tvoria náš život, tie rozhodujú o tom, aký život budeme žiť zajtra aj o tri/päť/desať rokov ~ nimi si píšeme svoj príbeh. Tak ho píšme radostne~vedome~šťastne a s úsmevom na tvári~ presne takými ľuďmi sa potom staneme, takí nám budú vstupovať do života a takí budú zrazu všade naokolo~ šťastní, spokojní rozhľadení loving ľudia. No a takých chceme plný svet však? :) Tak horsa do roboty...
P.S. a naozaj posledné slovo~ pamätaj, že za každých okolností sú na tejto planéte ľudia, ktorí ťa ľúbia ~tak sa skús snažiť aj pre nich :)))
S
Nechcela som nikoho poučovať, kým som sa sama nedala dokopy a zase nerozkvitla, nechcela som posúvať radosť do života niekomu inému, pokiaľ som radosť sama úprimne neprežívala.. všetci chápeme, každý má občas to 'zlé obdobie'. Cítila som veľkú potrebu sa dovzdelať v rôznych záľubách, ukludniť sa, uchopiť prítomnosť a venovať sa na chvíľu len sebe.
Utíšiť všetky myšlienky a emócie je pre mňa obrovský problém, nikdy som to poriadne nevedela, ale až teraz si uvedomujem prečo ~ vedome som s tým nikdy nepracovala, nevedela som ako. Nikto ma to neučil, tak si to teraz musim oddreť sama, no nevadi ~ presne tento proces, to nekonečné sebapoznávanie je krásne. Myslím, že keď sa zamilujeme do procesu, do tej cesty a zveríme sa jej, v momente sa otvoríme a skutočne spoznáme.
A to je môj kľúč ku šťastiu. Každý ho má inde, každý s tým pracuje inak, svojim spôsobom ~ tu považujem za potrebné pripomenúť, aké je dôležité si uvedomiť, že môj život by nebavil každú osobu tejto planéty, a tak isto naopak~ mňa by nebavil ten ich. A je to úplne v poriadku, je to tak správne. Nestojí na tom celá pointa krásy života? Každý si žije ten svoj, každý sa rozvíja ako samostatný jedinec, no každý si svoj život, a najmä prítomný okamih drží vo svojich rukách. Až keď ho pustíme, prípadne stratíme kontrolu a neovládame ho ~ presne vtedy sa nám deje ten shit, všetko sa na nás odrazu valí. Nič nás nebaví, nie sme so sebou spokojní /ako by sme aj mohli, keď sa vlastne skutočne nepoznáme a sami nevieme čo presne chceme/ závidíme všetkým naokolo, aké úžasné životy žijú a pýtame sa, kde je problém.. nechápeme, prečo sú všetci takí šťastní, prečo hrá každý tú hru na dokonalosť a prečo len ja mám kontinuálne zlú náladu…
NIE! Zastav to. Stopni svoju myseľ, zastav príval negatívnych myšlienok, pretože tvorcom týchto scenárov je ONA. Ona to celé diktuje a hrá sa na šéfinu, no nakoľko ona nerovná sa ty, chvalabohu - role sa musia zásadne zmeniť - otočiť. Je to veľmi dôležité zistenie. Keď som toto pochopila ja, zrazu sa mi začali diať čarovné veci. Na úplnom začiatku celého vedomého procesu, som ju však nechala vyrozprávať sa, vyplakať, posťažovať si - pustila som ju, dala voľný priebeh a sledovala. Nie je to samozrejme hra čarovného prútika, u mňa osobne to je dennodenné uvedomovanie si, a teda celkom robota no pripomínam si, že predsalen si svoj život žijem sama, a tak si ho budem aj riadiť. Len tak môžem, cez tieto malé 'víťazstvá' a uvedomovanie si každého momentu, prežiť skutočné čaro vlastného života. Teraz sa smejem, ako som s vlastnou hlavou najskôr zápasila a túžila za každú cenu vyhrať~ o tom to však vôbec nie je, nemusíme ju ani skrotiť - stačí dať slobodu, jednoducho pustiť, počúvať čo si trepká a rozhodne sa pohnúť ďalej. Šialene ma to oslobodilo, naozaj.
Kamoši, nikto nežije dokonalý život~ je to len krásna, neexistujúca ilúzia, ku ktorej sa túžime priblížiť. Nikto nevynašiel ani presný plán, ako život žiť~ to by nám bolo hej~ ale uvedom si podstatné~ ŽIJEŠ AKO VIEŠ.
Ešte raz ~ žiješ, ako vieš, rob čo môžeš a buď šťastný/šťastná. Nie je to až také náročné, len skúšaj, vedome sa k tomu bodu snaž prepracovať na báze každodennej radosti z maličkostí~ obrovské cliché viem, no zase raz funguje ~ pretože presne tieto malé momenty tvoria náš život, tie rozhodujú o tom, aký život budeme žiť zajtra aj o tri/päť/desať rokov ~ nimi si píšeme svoj príbeh. Tak ho píšme radostne~vedome~šťastne a s úsmevom na tvári~ presne takými ľuďmi sa potom staneme, takí nám budú vstupovať do života a takí budú zrazu všade naokolo~ šťastní, spokojní rozhľadení loving ľudia. No a takých chceme plný svet však? :) Tak horsa do roboty...
P.S. a naozaj posledné slovo~ pamätaj, že za každých okolností sú na tejto planéte ľudia, ktorí ťa ľúbia ~tak sa skús snažiť aj pre nich :)))
S
Komentáre
Zverejnenie komentára