Ako malá som si nevedela predstaviť, že by som bola vychovávaná niekým iným, že by bol s nami môj otec alebo, že by som vyrastala v inej krajine. Popravde mi to ani nenapadlo. Neskôr som si začala uvedomovať, že niečo/ niekto chýba, že nie sme kompletná rodina, ale moja úžasná maminka zvládala úlohu matky aj otca zároveň so 100%-ným nasadením (čomu doteraz nerozumiem). Je to skrátka hrdinka a šialená makačka!
Neskôr som sa začala zamýšľať nad celou problematikou Afriky a to, prečo väčšina týchto krajín je zaradená na zoznam najchudobnejších a najproblematickejších štátov sveta, prečo nevyužívajú svoj potenciál, ktorý tento kontinent má… Myslím, že tieto otázky vôbec nie sú také jednoduché, ako sa to prezentuje a aj vďaka svojej aktuálnej práci, tomu začínam rozumieť stále o čosi viac.
Neskôr som sa začala zamýšľať nad celou problematikou Afriky a to, prečo väčšina týchto krajín je zaradená na zoznam najchudobnejších a najproblematickejších štátov sveta, prečo nevyužívajú svoj potenciál, ktorý tento kontinent má… Myslím, že tieto otázky vôbec nie sú také jednoduché, ako sa to prezentuje a aj vďaka svojej aktuálnej práci, tomu začínam rozumieť stále o čosi viac.
Zároveň som si uvedomila, že som mala obrovské šťastie narodiť sa a vyrastať na tejto strane mojho genotypu! Za to som neskutočne vďačná.
Neviem si ani len predstaviť, čo by so mnou robili a ako by som tam vedela žiť ja, ako žena s mojou neustále vzbúrenou povahou a celkom slušne podrezaným jazykom. Asi by som tam teda nijakým spôsobom existovať nemohla, nevedela a nevydržala.. okej, zase raz veľké špekulácie, vychovávali by ma úplne inak a možno by ma niekde jednoducho predali ako hanbu rodiny a bolo by. Naozaj neviem..
V každom prípade, vždy mi bolo šialene ľúto všetkých tých detičiek, obzvlášť dievčat, ktoré nemali také šťastie, ako ja a narodili sa v Afrike. Ja viem, že to nemusí byť najväčšie peklo a pohroma sveta, hlavne keď si to človek neuvedomuje, ale Somálsko by sme tak definovať veru aj mohli..
V každom prípade, vždy mi bolo šialene ľúto všetkých tých detičiek, obzvlášť dievčat, ktoré nemali také šťastie, ako ja a narodili sa v Afrike. Ja viem, že to nemusí byť najväčšie peklo a pohroma sveta, hlavne keď si to človek neuvedomuje, ale Somálsko by sme tak definovať veru aj mohli..
Neviem, či som len prehnane citlivá a emotívna, ale až sa mi mozog zastavuje, keď vidím a čítam o tých zverstvách, ktoré nemajú problém robiť! Predať 12 ročnú dcéru 60 ročnému starcovi, lebo veď čávo dobre zaplatil.. Predtým ju samozrejme ešte ako malinkú obrezať (toto nikdy nikdy nikdy nepochopím, pretože skrátka nie som schopná spracovať akúkoľvek bolesť, ktorú pácha človek na človeku a nieto tieto brutálne znetvorenia), lebo veď, kto by ju takú nečistú chcel? Ak dievča prežije tie bolesti, neskôr začiatky, a vlastne každú jednu menštruáciu v úžasne sterilnom prostredí, tak sa už môže vydávať a čím skôr, tým lepšie, lebo veď prečo je na tomto svete? Nie je jej hlavnou, a vlastne aj jedinou úlohou rodiť deti? Ja nezvládam nič iné, len plakať a nadávať na tie primitívne stvorenia, ktoré nemajú v sebe kúsok empatie a pochopenia...
Takže pre toto a ešte milión ďalších argumentov, no aktuálne nemám kapacity to všetko spísať, som sa rozhodla, že budem aspoň svojou malou čiastkou pomáhať niekomu, kto to skutočne potrebuje! Uvedomujem si, že aj na Slovensku máme deti a celé rodiny, ktoré potrebujú pomoc, ale snažím sa robiť čo môžem. Posúvam svoje oblečenie ďalej, rozprávam sa s ľuďmi bez domova na ulici a určite toho môžem robiť oveľa viac, stále sa dá.
Takže pre toto a ešte milión ďalších argumentov, no aktuálne nemám kapacity to všetko spísať, som sa rozhodla, že budem aspoň svojou malou čiastkou pomáhať niekomu, kto to skutočne potrebuje! Uvedomujem si, že aj na Slovensku máme deti a celé rodiny, ktoré potrebujú pomoc, ale snažím sa robiť čo môžem. Posúvam svoje oblečenie ďalej, rozprávam sa s ľuďmi bez domova na ulici a určite toho môžem robiť oveľa viac, stále sa dá.
K Afrike som však mala odmalička akosi bližšie. Ťahalo ma to tam, lebo z nejakého dôvodu za to cítim miernu zodpovednosť a chcem aktívne priložiť ruku k dielu.
Rozhodla som sa teda, že prestanem o tom len stále rozprávať, básniť a snívať a spravím prvý dôležitý krok! Začala som teda posielať peniažky na mesačnej báze dievčatku, ktorej rodičia nemajú financie, aby vyžili, a nie to ešte podporovali dcéru v štúdiu. 25€ mesačne jej uhradí školné, školské pomôcky a uniformy, zabezpečí jedno teplé jedlo denne, čiastočne pokryje náklady na bývanie a zabezpečí zdravotnú starostlivosť.
V tomto momente som si uvedomila ako nadštandardne si tu my v Európe žijeme, aké sú naše « problémy » zanedbateľné a nepodstatné, akým prepychom sa obklopujeme.. Táto čiastka polovicu z nás nezabije. Nepôjdeš párkrát na kávu a koláčik, nekúpiš si novú zbytočnú vec alebo si skrátka niečo malé odoprieš a niekomu na inej strane planéty tým doslova zachrániš život!
Organizácia, cez ktorú som si na diaľku adoptovala krásne dievčatko sa volá INTEGRA. Poznám osobne jednu slečnu, ktorá cez nich pomáhala v Afrike, veľa som si o tom načítala a verím im, že všetky peniažky, čo pošlem, moje dievčatko aj uvidí.
Ja viem, že tým nezmením svet, ani zrazu nezmizne všetko zlo a všetci sa nebudú mať hneď v láske... Síce som extrémne naivná, no tieto skutočnosti si už uvedomujem aj ja, nie je to skrátka možné.
Ja viem, že tým nezmením svet, ani zrazu nezmizne všetko zlo a všetci sa nebudú mať hneď v láske... Síce som extrémne naivná, no tieto skutočnosti si už uvedomujem aj ja, nie je to skrátka možné.
Som študentka a nemôžem pomáhať ďalej, pokiaľ nie som sama dobre zabezpečená. Časom však do Afriky určite pôjdem a budem pomáhať viac a viac, no každý niekde začína a ja zatiaľ robím toľko dobra, koľko vládzem! Každý deň sa snažím tú pomyselnú hranicu posunúť zase o stupienok vyššie a verím, že raz to tam zmením!
Som v tejto otázke extrémne namotivovaná, že by som sa tam vybrala kľudne aj teraz v sekunde a dala si stretnutia so všetkými politikmi, no zase mám v hlave priveľmi idealistické, priam až utopistické predstavy. Vysokí predstavitelia týchto krajín na svojich princípoch fungujú roky, dekády a celé storočia. Určite by im jedna cica zo Slovenska, ktorá k nim ani nepatrí, dala niečo do hlavy.. Ale kto vie? Možno raz..
Dovtedy budem podporovať moje dievčatko a snívať svoj krásny sen, že sa Afrika už konečne spamätá a muži sa prestanú bezdôvodne povyšovať nad ženy...
———————————————————-
Mojim odporúčaním je článok Sama Marca publikovaný v Denníku N, pripájam link. Článok by mal byť odomknutý, pokiaľ nie, určite mi napíšte.
https://dennikn.sk/1692185/bol-som-v-keni-pochopil-som-ze-pomahat-nielen-mozeme-ale-aj-musime/?ref=dnapp
Veľmi si pamätám, že ma upútal samotný titulok a po prečítaní celého textu som sa konečne rozhýbala a naštudovala si všetky potrebné informácie k tomu, aby som mohla začať aktívne pomáhať tiež. Takže môžeme povedať, že tento článok bol veľkým hýbateľom, obrovským nakopnutím a spúšťačom, ktorý rozbehol všetko, o čom píšem vyššie. Rozhodne stojí za prečítanie a chcem vás poprosiť, zamyslime sa nad sebou, každý sám za seba, v tichosti a kľude. Ukážme svoju ľudskosť a porozumenie voči ľuďom, ktorí nemali to šťastie a nemajú to, čo si dennodenne užívame my.. Veľmi za nich všetkých ďakujem!
Nižšie nechávam link, ktorým odkazujem na organizáciu Integra, nech sa môže zapojiť čo najväčšie množstvo z Vás. Dá sa vybrať naozaj z množstva sponzorných programov, je to len na Vás. Ďakujem, že spoločne pomáhame zmeniť svet - a tento raz konkrétnym ľuďom!
https://integra.sk/co-robime/podpora-deti/
S
Komentáre
Zverejnenie komentára