Chcela by som hneď na úvod uviesť na pravú mieru-celý článok je napísaný veľmi subjektívne. Mojím cieľom nie je negovať Francúzsko, ani zovšeobecniť Francúzov. Moje skúsenosti spojené s touto krajinou ma obohatili na veľmi dlhú dobu vpred, ale najmä ma posunuli tam, kde som práve teraz. Aj naďalej ma to bude ťahať k francúzštine a vždy sa tam budem veľmi rada vracať, pretože ukrýva naozaj mnoho nádherných miest.
 |
 |
Mojím cieľom je popísať aj druhú stránku štúdia v zahraničí, nie len tú rozprávkovo krásnu. Častokrát sa stretávam s názorom, že na Slovensku nie je nič ideálne, a preto je URČITE lepšie ísť študovať do zahraničia. Áno, samozrejme, bohužiaľ na Slovensku nemáme toľko možností, či už sa to týka výberu odborov, alebo samotného vybavenia. Avšak, nie je to len o tom mať vyštudovanú tú najprestížnejšiu školu na svete. Treba rozmýšľať aj nad inými faktormi, s ktorými sa stretneme, snažiť sa pochopiť veci komplexnejšie predtým, ako sa do nich hodíme.
Veľká frajerka sa rozhodla študovať v inej krajine bez toho, aby si prehodnotila, či jej nebude chýbať domov. Išla preč od tej najmilujúcejšej rodiny, akú si len človek môže priať. Nik ju nenútil, išlo o jej rozhodnutie. Pravdepodobne si sama sebe chcela dokázať, že na to má. Všetci mi vraveli, že po dvoch mesiacoch trápenie prejde a nebudem sa chcieť vrátiť domov. Opak bol pravdou. Škola mi ešte ako tak išla, ale nebolo to ono, nenašla som sa v tom. Slzy tiekli každý jedenkrát, keď ma prišiel niekto pozrieť a zakaždým, keď odchádzal. Prežívala som to omnoho intenzívnejšie, keďže som bola na všetko úplne sama, a tak som zistila, že by bolo výhodnejšie byť s nejakou kamoškou/kamošom. Začala som uvažovať o zmene školy. Snažila som sa nájsť iné alternatívy, ale nič nebolo ideálne.
Do toho všetkého som sa začala cítiť divne. Boleli ma ďasná. Naivne som si myslela, že ide o osmičky, a tak som sa vybrala k zubárovi. Zubár mi predpísal antibiotiká na rast osmičiek. 😂 Nie a nie prejsť...Po pár dňoch som začala cítiť dutiny a hlavu. Tak som sa vybrala ku všeobecnej lekárke, ktorá mi po 5 minútovej prehliadke predpísala ďalšie antibiotiká. Len tak pre zaujímavosť, vo FR Vám odber krvi neurobia len tak. Ide o komplikovaný proces a nakoniec sa ocitnete až v laboratóriu. Ani žiadne CRP mi neurobili. Divila som sa, ako si lekárka môže byť istá mojou diagnózou len zo základného vyšetrenia(zmerala mi teplotu, tlak, popočúvala ma). S naivnou dušičkou som antibiotiká dobrala, neprišla však žiadna zmena. Vybrala som sa k nej teda druhýkrát s tým, že stále nie som ok. Povedala, že sa mám doliečiť paralenom a nurofenom. Viete, ako sa mi chcelo brať ďalšiu chémiu... Snažila som sa teda doliečiť prírodnou cestou u jedného pána, na ktorého som natrafila. Avšak, stále som sa necítila fit. Po tejto dlhej ceste plnej liekov, som sa teda objednala k mojej všeobecnej lekárke na Slovensko.
Mala som vo februári týždeň prázdnin a priletela som domov, aj kvôli voľbám. V pondelok som bola na odberoch a v utorok mi volala moja lekárka s tým, že mám chlamýdie a vraj som prekonala mononukleózu 2.krát. Viete si predstaviť ako ma potešil fakt, že som sa konečne dopátrala k mojej diagnóze?!
Ďalší mesiac som teda musela dodržiavať diétu a úplný pokoj. Ďalšie dvoje antibiotiká ma neminuli kvôli chlamýdiám. Moja lekárka na Slovensku zistila niečo o antibiotikách, ktoré som vzala od lekárky vo Francúzsku. Vraj neboli vôbec určené na dané ochorenie. Po dvoch mesiacoch trápenia sa, chodenia po lekároch, s nie úplne lekárskou francúzštinou, som sa normálnej diagnostiky v tejto vyspelej krajine nedočkala a musela dojsť až domov, kým som reálne zistila, čo mi je.
Za tieto mesiace som si uvedomila, že ZDRAVIE JE NAJDÔLEŽITEJŠIE NA SVETE, podruhé: NIKDY NEPODCEŇUJ SLOVENSKÉ ZDRAVOTNÍCTVO, potretie: NESTRESUJ.
 |
Vaša A.
Komentáre
Zverejnenie komentára